UbytovaniSlovakia

BANSKÁ BYSTRICA a jej pamiatky
**************************************
Bola ako jedno z prvých miest na Slovensku, vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Medzi najcennejšie pamätihodnosti patrí areál mestského hradu (Barbakanu), námestie s kostolmi Panny Márie a sv. Kríža, starou radnicou, Matejovým domom, barbakanom a zvyškami mestského opevnenia. Srdcom mesta je veľké, obdĺžnikové námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stlĺpom a šikmou hodinovou vežou. Námestie ohraničujú honostné meštianske domy, z ktorých sú najvýznamnejšie Beniczkého a Thurzov dom. Pešia zóna z námestia pokračuje aj na Dolnej ulici, kde je kostol sv. Alžbety a Bethlenov dom, v ktorom vyhlásili sedmohradské knieža Bethlena za uhorského kráľa. Historické meštianske domy možno obdivovať aj na Lazovnej a Hornej Striebornej ulici. V Tihaniovskom kaštieli v mestskej časti Radvaň sú expozície prírodovedného oddelenia Stredoslovenského múzea. Historické múzeá su v Thurzovom dome na Námestí SNP. Vzácne výtvarné diela uchovávajú tri objekty Štátnej galérie: Pretórium, Bethlenov dom a dom maliara Dominika Skuteckého. Do novodobých dejín Slovenska sa mesto zapísalo 29. augusta 1944, keď tu bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie - ozbrojený odpor proti fašistickej okupácii. Po oslobodení mesta v druhej svetovej vojne - 26. marca 1945 sa Banská Bystrica stala jedným z troch hospodársko-správnych centier Slovenska. Historické jadro mesta bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Po zrušení krajov sa mesto rýchlo prispôsobilo novým územno-administratívnym pomerom a začalo stavať na bankovníctve, školstve a turistike. Založením Univerzity Mateja Bela 1. júla 1992 sa Banská Bystrica stala jedným z centier vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. V školskom roku 2003/2004 študovalo na univerzite 13 788 študentov. V súčasnosti je Banská Bystrica s 81281 obyvateľmi hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom stredného Slovenska a sídlom Banskobystrického samosprávneho kraja. V okolí mesta si zaslúži pozornosť drevený kostol v obci Hronsek, kaštieľ v Dolnej Mičinej i hrad v Slovenskej Ľupči. Vzácne sakrálne pamiatky sú v obciach Čerín a Poniky. Banícku minulosť "medenej Bystrice" pripomína horská obec Špania dolina, klenot ľudovej architektúry.

Zaujímavosti okolia:
**********************
PONÍKY - dominantou obce je rímskokatolícky kostol sv. Františka Serafínskeho so vzácnymi nástennými maľbami z roku 1310. Pôvodne bol tento kostol zasvätený sv. Jánu Krstiteľovi a neskôr po príchode Františkanov pravdepodobne presvätený. V roku 2000 pri návšteve Slovenska si prehliadol tento kostol princ Charles z Wallesu.
SLOVENSKÁ ĽUPČA - hrad v Slovenskej Ľupči bol postavený pred rokom 1250 za vlády Bela IV. a pôvodne slúžil kráľovskej rodine ako poľovnícke sídlo. Skladá sa z dolného a horného nádvoria. Dolné nádvorie vzniklo v prvej polovici 13. storočia a bolo viackrát prestavované. V rokoch 1875-1883 počas prestavby tu bol pristavený tzv. Gizelin dom, ktorého názov je odvodený od mena najstaršej dcéry kráľovnej Sissy, ktorá ho dala postaviť a slúžil ako detský sirotinec. Na dolnom nádvorí sa nachádza 45 m hlboká studňa, pozostatky smolného mostu a mučiareň. Vo vežových miestnostiach horného nádvoria sa nachádzajú stále expozície.

ŠPANIA DOLINA -obec s bohatou baníckou históriou sa nachádza v južnej časti Nízkych Tatier. O jej rudnom bohatstve vedeli aj Rímania, ale v obci sa dolovalo a tavilo i primitívnym spôsobom už 1000 rokov pred n.l. Medená ruda zo Španej doliny sa vyvážala do celej Európy. Tunajšie štôle a šachty mali rôzne pomenovania, zvyčajne niesli názvy po panovníkoch, ako napr. Ferdinandova (dlhá vyše 2000 m), Ludvíkova, Karlovka, Mariína a pod. V 16. storočí tu bolo vyťažených 50 000 centov medi a 17 282 hrivien striebra. Koncom 19. storočia bola tažba v Španej doline zastavená. V obci je zakázaná výstavba, kvôli zachovaniu typického razu obce. HRONSEK - evanjelický drevený kostol tu bol postavený v barokovom štýle v rokoch 1725-26. Neskôr bol zrekonštruovaný a zachovaný bol aj pôvodný charakter kostola - bez železného klinca. V kostole sú charakteristické škandinavské aj nemecké stavebné prvky. V interiéry sa nachádza dodnes zachovaný barokový orgán (z.r.1763), kazateľnica a oltár z 18. storočia s drevenou stĺpovou architektúrou. V kostole je miesto až pre 1100 veriacich. Na streche kostola je umiestnený kohút ako symbol reformovanej cirkvy. V blízkosti kostola sa nachádzajú aj ďaľšie významné pamiatky; renesančno-gotický kaštiel a Soosovsko-Géczyovský kaštieľ, postavený v barokovom slohu so zaujmavou fasádou s rokokovými detailami.

BANSKÁ ŠTIAVNICA - v minulosti mesto patrilo k hlavným producentom striebra v Uhorsku a k najvýznamnejším európskym banským mestám. Historické jadro Banskej Štiavnice bolo v roku 1950 vyhlasené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Charakteristickými symbolmi mesta sú: * Morový stĺp so súsoším sv. Trojice, Starý zámok (bývala protiturecká pevnosť) a renesančný Nový zámok. K ďaľším významným pamiatkám mesta patrí Kostol sv. Kataríny, Kostol Nanebovzatia Panny Márie - farský kostol, pôvodne trojloďova románska bazilika z 30. rokov 13. storočia, Evanjelický kostol - z rokov 1794-96 s cenným organom vo vnútri a pod. Atrakciou mesta je Banské múzeum v prírode s možnosťou vstupu do podzemných priestorov historickej štôlne Bartolomej. Múzeum je zatvorené od decembra do apríla. V r.1993 bolo mesto Banská Štiavnica spolu s technickými pamiatkami priľahlého okolia zapísané do Zoznamu svetového kulturného a prírodného dedičstva UNESCO.

KÚPELE SLIAČ - nachádzajú sa neďaleko Banskej Bystrice a Zvolena v lesnatej krajine obklopené parkami a pláňami. Za svoju popularitu a príťažlivosť vďačili liečivým účinkom svojich minerálnych vôd a návštevám významných osobností. Voda kúpeľného prameňa je síranovo - hydrouhličitá, horečnato - vápenatá s vysokým obsahom kysličníka uhličitého, izotermickej teploty 33,3°C. Vo svete existuje už len trojo kúpeľov s podobným zložením liečivej vody (Argentína, Austrália a Španielsko). Dnešnú podobu majú kúpele z tridsiatych rokoch nášho storočia. Indikácie: Sliač je dnes vysoko odborným kúpeľným liečebným miestom, špezializovaným na liečbu pacientov s chorobami obehového ústrojenstva. Zo srdcových a cievných chorôb sa tu s úspechom liečia stavy po akútnej karditíde, chyby srdcových chlopní, ischemická choroba srdca s anginóznymi záchvatmi a s prekonaným akútnym infarktom myokardu, stavy po implantácii kardiostimulátora, cievné mozgové príhody, obliterácie ciev dolných končatín II. a III. stupňa, vaskulárna nefroskleróza, stavy po trombózach, chronické lymfatické edémy a iné. Liečebné procedúry: uhličitý kúpeľ, vodoliečebné procedúry (podvodné masáže, vírivé kúpele, škótske streky, šľapací kúpeľ), plynové injekcie, vákuopress, elektroliečebné procedúry, parafínové zábaly, klasická masáž, liečebná telesná výchova.
Turistické možnosti: vychádzky do prekrásneho a romantického okolia kúpeľov, výlet do blízkeho mesta Hronsek, kde sa nachádza zámok, starobylá pevnosť a drevený kostol, možnosť návštevy mesta Zvolen, Banskej Bystrice, Detvy, Vígľašského zámku, kvapľových jaskýň v neďalekom Harmanci a v Demänovej. Tunajšia CK organizuje aj ďalšie výlety: návšteva historických banských miest Kremnica, Banská Štiavnica alebo celodenné výlety do Nízkych a Vysokých Tatier. Kultúrno-spoločenské podujatia: v hlavnej kúpeľnej sezóne sa tu koná tradične "Sliačské kultúrne leto", v rámci ktorého sa uskutočňujú symfonické koncerty, hudobné a spevácke programy. Športové možnosti: prírodné kúpalisko s termálnou vodou, tenisové kurty, volejbalové ihrisko, minigolf.

HARMANECKÁ JASKYŇA - nachádza sa severozápadne od Banskej Bystrice v Harmaneckej doline. Ku vchodu jaskyne sa návštevník dostane po serpentínovom náučnom chodníku, ktorý bol vybudovaný v roku 1992. Jaskyňa sa nachádza v nadmorskej výške 821 m. Je dlhá 2650 m, z toho pre verejnosť je sprístupnených 720 m. Teplota vzduchu v jaskyni sa pohybuje od 5 do 7°C a relatívna vlhkosť vzduchu je približne 95%. Počas prehliadky návštevníci jaskyne prejdú 1042 schodov. Najväčšia sprístupnená časť sa nazýva D ó m p a g o d vysoký 28 m. Obrovské pagodovité útvary dosahujú výšku až 12 m. V jaskyni okrem najjednoduchších rastlín tu žije 10 druhov netopierov. Ako v každej jaskyni aj tu má návštevníkova fantázia voľné pole pôsobnosti. V Blúdivom dóme, ktorý je 105 m dlhý sa naskytá pôsobivý pohľad na Vysoké Tatry, ďalej sa tu nachádza skamenené jaskynné zrkadlo, či kameň spravodlivosti, ktorý "spadne" na zlých ľudí prechádzajúcich jaskyňou, zatiaľ však ešte nespadol. Najnižšou časťou jaskyne je R i e č i s k o , nie menej zaujímavá je Hráškova sieň či sfarbené zelené jazierka, ktoré sa považujú za najkrajšiu časť jaskyne. Symbolom jaskyne je oslnivo biela kamenná váza, ktorá vraj splní želanie každému, kto do nej trafí mincou.